Novinky::

Výhodná investícia do fotovoltickej stešnej elektrárne.
Máme fotovoltaické panely aj na vlastných budovách firmy !!!

Fotovoltické strešné elektrárne

V oblasti fotovoltiky resp. fotovoltaiky firma ELPROTECH s.r.o. ponúka dodávky na kľúč - strešných inštalácii fotovoltických panelov so systémom pre výrobu a predaj elektriny - takzvanú fotovoltickú elektráreň (FVE) s komplexnou poradenskou a inžinierskou činnosťou, záručným a pozáručným servisom.



Nechajte aby Vaša budova na seba zarábala, veď energie
sú stále drahšie !!!


Na strechách vlastných budovy firmy ELPROTECH s.r.o.
máme inštalované fotovoltaické elektrárene 20 kWp.!


Na Slovensku sa objavila možnosť veľmi výhodne investovať. Ak teda máte rodinný dom, halu, administratívnu alebo inú budovu a chcete aby táto budova na seba zarábala, naváhajte a zainvestujte do nových technológii fotovoltického systému. Kompletnú inštaláciu vrátane projektu, povolenia, odborného zastúpenia pri jednaniach s energetickou spoločnosťou pripravíme za Vás.

Inštaláciou fotovoltického systému na strechu Vašej budovy získavate veľmi výhodnú investíciu garantovanú a dotovanú štátom prostredníctvom výkupnej ceny na 15 rokov.

Fotovoltickým systémom dokážete vyrábať elektrickú energiu, ktorá pokryje celkovú spotrebu Vašej budovy a to tak, že financie ktoré mesačne získate predajom elektrickej energie, použijete na zaplatenie spotrebovanej energie budovy, ktorú tvorí el. energia a energia pre vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej vody (TÚV). Fotovoltický systém Vám v prípade záujmu môžeme skombinovať so slnečnými kolektormi pre ohrev TÚV a svetelné zdroje s vysokou spotrebou Vám vymeníme za zdroje LED ktoré majú 10 násobne nižšiu spotrebu ako klasické žiarovky. Takýmto spôsobom budete mať nulové výdavky na spotrebované energie a teda

NULOVÝ DOM.



Pri vytvorení vlastnej strešnej fotovoltickej elektrárne si zabezpečíte nielen vlastnú energiu, za ktorú nebudete platiť, ale aj možnosť prebytočnú energiu predávať. Podľa obrázku môžeme vidieť, že ceny za elektrickú energiu budú stále stúpať, no Vy sa pomocou solárneho fotovoltického systému zdražovania báť nemusíte.



Fotovoltické zariadenia predstavujú jednoduchý a elegantný spôsob, ako premeniť slnečné žiarenie na elektrinu. Pracujú na princípe fotoelektrického javu: častice svetla - fotóny - dopadajú na článok svojou energiou z neho "vyrážajú" elektróny. Polovodičová štruktúra článku potom usporiada pohyb elektrónov na využiteľný jednosmerný elektrický prúd. S rovnakými základnými stavebnými prvkami - solárnymi článkami - je možné realizovať aplikácie s nepatrným výkonom (napájanie kalkulačky) až po elektrárne s výkonmi MW.

Najčastejšie používaný materiál na výrobu FV článkov je kryštalický kremík (približne 90 % súčasnej výroby). Hoci je kremík najrozšírenejší prvok na Zemi, jeho spracovanie do formy polovodiča je technologicky náročné. Základnou jednotkou fotovoltických systémov na báze kryštalického kremíka sú články (solar cells), ktoré sa spájajú do modulov (panelov). Pri moduloch druhej generácie sa fotovolticky aktívne tenké vrstvy (amorfný kremík, zlúčeniny CdTe, CIS atď.) nanášajú na rôzne podklady, napr. sklo, oceľ alebo plast. Výhodou tohto postupu je vysoká materiálová úspornosť, nižšie výrobné náklady a lepšia integrácia do stavebných prvkov budov.

Solárny článok je polovodičový veľkoplošný prvok s aspoň jedným PN prechodom (v podstate ide o polovodičovú diódu). Na rozhraní materiálov P a N vzniká prechodová vrstva P-N, v ktorej existuje elektrické pole vysokej intenzity. Toto pole potom uvádza do pohybu voľné nosiče náboja vznikajúceho absorpciou svetla. Vzniknutý elektrický prúd odvádzajú z článku elektródy.

V ožiarenom solárnom článku sú fotóny generované elektricky nabitými časticami (pár elektrón - diera). Niektoré elektróny a diery sú potom separované vnútorným elektrickým poľom PN prechodu. Rozdelenie náboja má za následok napäťový rozdiel medzi "predným" (-) a "zadným" (+) kontaktom solárneho článku. Záťažou (elektrospotrebičom) pripojenou medzi oboma kontaktmi potom preteká jednosmerný elektrický prúd, ktorý je priamo úmerný ploche solárnych článkov a intenzite dopadajúceho slnečného žiarenia.


Obr.2 Procesy pri osvetlení fotovoltického článku na báze monokryštalického kremíka

Sériovým alebo i paralelným elektrickým prepojením solárnych článkov vzniká po ich zapuzdrení fotovoltický panel. Sériovým zapojením fotovoltických článkov do fotovoltických panelov sa zvyšuje napätie, pričom všetkými fotovoltickými článkami prechádza rovnaký prúd. Ak však slnečné žiarenie nedopadá na všetky články rovnomerne, tieto články produkujú prúdy s rôznou intenzitou. To znamená, že celý panel bude dodávať len taký prúd, aký produkuje najhoršie osvetlený fotovoltický článok.

Panel musí zaistiť hermetické zapuzdrenie solárnych článkov, musí zaisťovať dostatočnú mechanickú a klimatickú odolnosť (napr. voči silnému vetru, krupobitiu, mrazu apod.).


Obr.3 Zloženie fotovoltického panela

Pretože výkon článkov závisí pochopiteľne na okamžitom slnečnom žiarení, udáva sa ich výkon ako tzv. špičkový (watt-peak, Wp), teda pri dopadajúcom žiarení s intenzitou 1 000 W/m2 pri povrchovej teplote 25°C. Článok s účinnosťou 17 % má teda pri ploche 1 m2 špičkový výkon 170 Wp.

Systémy pripojené k energetickej sieti



Obr.4 Schéma zapojenia systému

Fotovoltika sa vyznačuje vysokou spoľahlivosťou. Systém funguje celkom automaticky vďaka mikroprocesorovému riadeniu sieťového striedača, ktorý premení jednosmerný prúd z panelov na striedavý, na ktorý sú spotrebiče v domácnosti konštruované. Pripojenie k sieti podlieha schvaľovaciemu riadeniu pri rozvodných závodoch, pričom je nutné dodržať dané technické parametre.

Solárne fotovoltické systémy Pracujú na princípe fotoelektrického javu - priamej premeny svetla na elektrickú energiu. Slnečné žiarenie dopadajúce na polovodičový fotovoltický článok, vyrobený na báze kremíka produkuje jednosmerný elektrický prúd.

Fotovoltické články sú integrované do tzv. modulov s napätím 6 - 12 V, elektricky prepojené moduly vytvárajú solárne systémy s výstupným napätím 230 V a viac.

Slnečný potenciál Nie každému je na prvý pohľad zrejmé, že slnečná energetika môže prispieť k výrobe elektriny aj v klimatických pomeroch Slovenska. Slnečnej energie dopadajúcej na zemský povrch je veľký prebytok, ale s nízkou hustotou, okrem toho sa vyznačuje sezónnou a dennou variabilitou ovplyvnenou aj počasím. Väčšina FV systémov však nepotrebuje priame slnečné žiarenie, vyrábajú elektrinu aj pod mrakmi, a ich výkon závisí od sklonu a orientácie modulov.

Prehľad o energii slnečného žiarenia dopadajúceho na horizontálnu a naklonenú rovinu, ako aj o potenciáli výroby slnečnej elektriny na Slovensku môžeme vidieť v nasledujúcej tabuľke.


Obr.5 Tabuľka potenciálu výroby energie od montáže modulov

FV moduly sa najčastejšie montujú pri optimálnom sklone (na Slovensku 34o – 37o) s južnou orientáciou, s cieľom maximalizovať neenergetický zisk zo slnečného žiarenia. Najvhodnejšie klimatické podmienky má juh Podunajskej nížiny, menej priaznivé Kysuce, Orava a Nízke Beskydy. FV moduly sa montujú aj vertikálne, ako obkladový materiál na fasády budov, ich nevýhodou však je nižší príkon slnečného žiarenia. Väčšie slnečné elektrárne využívajú sledovacie systémy (tracking systems), ktoré maximalizujú príkon slnečnej energie natáčaním FV modulov v smere pohybu Slnka počas celého dňa.


Mapa intezity slnečného žiarenia pre Slovensko

Obr.6 Mapa intezity slnečného žiarenia pre Slovensko


Zdroj: Slovenská agentúra pre obnoviteľné zdroje energie http://www.skrea.sk/



  | Design: Mgr.art. Milan Juhás   author: Mgr.art. Milan Juhás - www.umelec.sk